Historické salóny Maršalský a Thökölyho
Dobové salóny Maršalský a Thökölyho ponúkajú spojenie dobovej elegancie s moderným technickým vybavením a preto okrem atmosféry a príbehu sú z nich ideálne mieste pre vaše rodinné či firemné podujatia, školenia či svadobné obedy.
Thökölyho sa nachádza v dome č. 43, venovaný je histórii mesta a hradu, ktorý je v blízkosti hotela. Preto v tomto priestore sú dominantné 4 veľké olejomaľby.
Prvý obraz je kópiou prvej vzácnej historickej pohľadnice mesta z roku 1898 vyrobenej v umeleckom ústave Karla Schwidernocha vo Viedni ako Gruss aus Käsmárk.
Na druhom obraze je dáma Beáta Laská – poľská šľachtičná a kežmarská hradná pani, ktorá sa do histórie zapísala ako prvá žena-turistka vo Vysokých Tatrách-vtedy nazývaných Snežné hory. Beáta sa vydala ako vdova za výrazne mladšieho poľského šľachtica Alberta Laského, ktorý si ju zobral z jediného dôvodu , že disponovala obrovským majetkom a jeho ľahtikárskemu spôsobu životu to mohlo pomôcť lebo mal neustále finančné problémy. On už vtedy vlastnil Kežmarský hrad a Beáta milovala hory, tak sa do Kežmarku hneď zaľúbila lebo mala odtiaľ krásny výhľad na Snežné hory. Na Turice 1565 sa v sprievode profesorov a študentov kežmarskej školy vybrala na výlet do oblasti Zeleného plesa. Išlo vôbec o 1. písomne zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier. Jej manžel to hneď využil, napriek jej mnohým prosbám, aby s ňou podnikol výlet do Tatier, ako priestupok voči mravnosti a po návrate domov ju hneď dal zamurovať do hladomorne odkiaľ cez malé okienko mala výhľad na Tatry a cez druhé okienko jej podávali jedlo. Skutočným dôvodom bola však snaha zmocniť sa jej obrovského majetku a zbaviť sa jej. V tejto veži prežila 11 ťažkých rokov osamotená a chorá. Vyslobodil ju až nový majiteľ hradu Ján Rueber a previezol ju do nemocnice do Košíc, kde aj neskôr pomätená zomrela. Laský svoj hrad prehral v kartách, vypožičal si vysokú čiastku od Ruebera 42 000 zlatých a nemal pôžičku z čoho splácať, tak dal hrad Rueberovi do zálohu. Tak sa skončil príbeh Beáty Laskej, 1. turistky v Tatrách a nemanželskej dcéry kráľa Žigmunda.
Na ďalšom obraze je Ján Rueber – významný nemecký vojvodca, hlavný kapitán Horného Uhorska a dočasný majiteľ kežmarského hradu. Preslávil sa tým, že po prevzatí hradu vyslobodil dlhoročne väznenú a pomätenú Beátu Laskú. Bol to cisársky generál a diplomat na Spiši, kde úspešne riešil vtedajšie spory o pohraničie medzi Uhorskom a Poľskom. Počas jeho správy hrad v roku 1575 vyhorel a kvôli vysokým nákladom na jeho rekonštrukciu musel hrad opäť zálohovať, až ho v roku 1579 získal bohatý rod Thökölyovcov a tým sa odštartovala najslávnejšia a najbúrlivejšia éra v dejinách hradu i mesta. Vládli tu 4 generácie tohto rodu po sebe až do roku 1684.
Na poslednom obraze je portrét Imricha Thökölyho – nekorunovaného kráľa Uhorska, kuruckého kráľa, sedmohradského kniežaťa a vojenského stratéga, syna Štefana II. Thökölyho. V roku 1678 sa mladý Imrich stal veliteľom povstaleckého vojska kurucov. Bojoval proti centralizačným snahám habsburského cisára Leopolda I. a za náboženskú slobodu protestantov. V boji proti habsburgovcom sa spojil s Osmanskou ríšou. V roku 1682 ho sultán Mehmed IV. korunoval za kráľa Horného Uhorska. On sám však tento titul aktívne nepoužíval. Svojim vojenským tlakom prinútil cisára zvolať snem v Šoproni, kde boli povolené určité náboženské ústupky a aj vďaka nemu má mesto svoju perlu Artikulárny drevený evanjelický kostol. Po potlačení povstania a porážke kurucov pri Viedni musel
Thököly spolu s rodinou a Františkom II. Rákoczim odísť do exilu do mesta Izmit v Osmanskej ríši kde aj zomrel v roku 1705 a bol pochovaný na arménskom cintoríne. V roku 1906 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Istanbulu loďou do rumunského prístavu Konstance a odtiaľ vlakom cez Budapešť a Košice do Kežmarku, kde boli 30. októbra slávnostne uložené do mauzólea v Novom evanjelickom kostole. Manželka Ilona Zrínska bola pochovaná spolu so svojim synom Františkom II. Rákoczim v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Tak sa skončil príbeh posledného majiteľa nášho hradu Jeho zásluhou bol kežmarský hrad prebudovaný na krásne renesančné sídlo. 28.marca 2022 bola slávnostne odhalená Jazdecká bronzová socha Imricha Thökölyho , dielo známeho maďarského sochára Lajosa Györfiho, pred hradom v parku.
Priestor salónu je opäť v historizujúcom štýle, slúži pre maximálne 18 osôb na menšie rodinné oslavy, pracovné stretnutia či školenia, je veľmi útulný a obľúbený.
